Night Lands 5. diel : Železné dvere

6. december 2012 at 16:29 | Amber Girl |  Night Lands

Pridávam sem pokračovanie mojej poviedky z pohľadu ďalšej z mnoha hlavných postáv.
Nezabudnite mi zanechať komentár, aký dojem to vo vás zanechalo, čo si myslíte o postavách a prípehu, atď.
A nenamáhajte sa klasickým jednoslovným "super/úžasné", okamžite prídem na to, že ste to nečítali. :)
____________________________________________________________________
Čo by ste mali vedieť, kým začnete čítať: snažím sa o reálnejší popis deja, takže nečakajte nejaké rozprávky so šikovnými dievčatami, ktorým sa všetko darí a na konci ich čaká happy end. S happy endom je to naozaj ale naozaj na hrane (ešte neviem, či nejaký vôbec bude), ja osobne neznášam také knihy, kde je hlavná postava úžasná, obdivovaná, všetko jej ide a teda bez nej by vlastne kniha absolútne stratila význam. V takých prípadoch končím s čítaním. Nie, vyumelkované a perfektné postavy, ktoré nemajú snáď žiadnu chybu, to nie je moja káva. Ospravedlňujem sa, ak vy práve obľubujete takéto postavy, ale v mojej poviedke také nenájdete.
Budú to obyčajní ľudia, ktorí ako každý robia chyby, nie sú dokonalí a majú aj svoje temné stránky. Budú robiť hlúposti, možno vás niekedy budú svojím správaním rozčuľovať, ale ktovie, môžete v nich nájsť aj kúsok seba...
______________________________________________________________


"Prečo by ten tunel inak zatvárali? Evidentne sa tam skrýva niečo, čo by malo zostať bezpečne zavreté od ľudí."
-Lucynda Blair


Lucynda zišla dolu schodmi s koženým vreckom prehodeným cez plece. Otec stojaci vo dverách nadvihol obočie. "Už zas ideš loviť?"
Pokrútila hlavou. "Len skontrolovať pastičky. Oštep som tentoraz nechala doma."
Otec si vzdychol a Lucynda zbadala na jeho strhanej tvári vrásky. "Teraz však máš niečo iné na práci."
"Čo také?" Lucynda zmätene zložila vrecko z pleca.
Otec si prehrabol husté ryšavé vlasy, ako to robieval vždy, keď bol v rozpakoch. "Tvoja matka...pred tým, než zomrela...jednoducho chcela, aby sme sa živili inak ako tvojím lovom a mojím vyrábaním truhiel, ktoré ako vieme, nám skoro vôbec nevynáša."
Lucynda prižmúrila oči. "Mama mi zohnala prácu?"
"Nie hocijakú prácu."
"O čo sa jedná?"
Otec si ešte raz povzdychol. "Budeš pracovať v podzemí, Luc."
Chvíľu od prekvapenia nemohla ani dýchať. Nebola si istá, či sa má smiať alebo plakať, no celkom istá si bola tým, že najlepšie bude začať panikáriť.
"Ja milujem lov! Som na čerstvom vzduchu a.."
Zarazil ju pohybom ruky. "Mama pre teba chcela len to najlepšie! Dalo jej veľa práce, aby ti zohnala to miesto. Žijeme v Stone, toto je hlavné mesto ťažby. Pred mesiacom otvorili v podzemí nový tunel, budeš patriť do týmu, ktorí bude skúmať, čo sa nachádza na jeho konci." keď videl, ako znechutene sa Luc tvári, dodal: "Je to dávno zabudnutý tunel. Kedysi ho zapečatili, ale prieskumníkom sa podarilo znovu ho otvoriť. Na konci môže byť.."
"Niečo, čo malo ostať zapečatené!" vyhŕkla. "Prečo by ten tunel inak zatvárali? Evidentne sa tam skrýva niečo, čo by malo zostať bezpečne zavreté od ľudí."
Otec ju schytil za plecia. "Luc, teraz nejde o toto. Je za to slušný plat, bude sa nám lepšie žiť."
"Prečo tam teda nejdeš pracovať ty?"
"Ja som truhlár. Ak by som sa vzdal svojho zamestnania, už nebude nikto, kto by bol ochotný to robiť. A navyše, tá práca má byť tvoja. Chcela to tak mama."
Luc chvíľu oduto stála a hľadela do zeme. "Tak fajn. Pôjdem tam. Kde to je?"
"Na Myšom Trhu. Pri stánku s rybami zahneš doľava, uvidíš veľký komplex budov. Ty pôjdeš to tej červenej. Majordómovi dáš toto." vytiahol z vrecka pergamen a podal jej ho. "Uvidíme sa večer."

* * *

Lucynda niesla pochodeň ďaleko pred sebou. Priradili ju do trinásťčlenného týmu, ktorému velil už postarší, no skúsený prieskumník. Volal sa Greg, no všetci mu hovorili Greg Svetlonos. Mal bielu bradu a na takmer holej hlave zopár chumáčov vlasov a sivé rúcho, ktoré bolo pôvodne čierne.
Lucynda počúvala jeho rady, aby vedela, kam má stúpať a taktiež každý z nich dostal mapu všetkých tunelov v ich okruhu. Aj keď v tomto bolo nemožné stratiť sa, pretože nemal žiadne odbočky. Teda na žiadne zatiaľ nenarazili.
Ďalšími členmi jej skupiny bol aj ryšavovlasý a pehatý párik súrodencov Philla a Susie. Phill mal okolo dvadsať rokov a Susie takisto. Lucynda sa dozvedela, že sú dvojičky a skutočne to bola pravda. Nielenže sa veľmi podobali, dokonca aj ich pohyby a gestá boli skoro totožné. Niekedy sa stalo, že vyslovili jednu vetu súčasne. Aj keď Lucynda bola presvedčená, že to robia naschvál, aby si vystrelili z ostatných.
Phill sa jej javil fajn, bol za každú srandu a aj v tých najstresujúcejších situáciách dokázal zachovať kľud. To Susie bola iná.
To dievča jej liezlo na nervy. Evidentne si myslela, že pokiaľ má vlasy farby ohňa, tak pre ňu každý muž stratí hlavu. Čo aj stratil.
Lucynda sa odvtedy ani nemohla pozrieť na svoje hnedé a celkom obyčajné vlasy a už vôbec nemohla zniesť, ako sa každý muž či chlapec v ich skupine do Susie buď zahľadel alebo beznádejne zamiloval.
Lenže to nebolo to najhoršie. Nielenže bola Susie krásna, navyše bola aj vtipná, stelesnené dobro a milosť a dokázala sa okúzľujúco smiať.
Zatiaľ čo Lucynda si pripadala očarujúca asi ako mŕtvy slimák. Nie, ten bol vlastne očarujúcejší.
A preto podráždene zavrčala, keď začula ako ryšavá dievčina vpredu vzrušene zavolala. "Našla som dvere!"
Celá skupinka sa za ňou začala hrnúť, unášajúc Luc so sebou. Fakľa jej vypadla z ruky, odkotúľala sa a zhasla. V duchu preklínala Susie. Čím si teraz posvieti na cestu?
Jeden z chlapcov, Benjamin sa postavil vedľa Susie. "Naozaj sú tu dvere. Majster Greg, poďte sa na to pozrieť."
Všetci uvoľnili cestu pre starca a Lucy sa konečne podarilo dostať bližšie tak, aby mohla niečo vidieť. Neboli to obyčajné dvere. Mali guľatý tvar a celé boli z ťažkého železa. Držali na štyri silné pánty, ktorých priemer bol širší ako jej driek. V strede sa nachádzal rotačný zámok.
"Bohovia." hlesol Svetlonos. "Ty si ho našla." zvolal smerom k Susie. Na dievčininej tváre sa zjavila hanblivá červeň a Lucynda prevrátila oči smerom do stropu.
"Dajú sa otvoriť, majster Greg?" zvolal ktosi.
Starec sa otočil tým smerom. "Ó isteže sa dajú. Zhodou okolností sú to presne tie dvere, ktoré hľadáme."
Davom sa ozvalo šepkanie. Lucy sa postavila na špičky, aby videla ponad hlavy ľudí, ktorí sa pred ňu stavali v snahe lepšie vidieť. Šokovane hľadela na to, ako majster Greg vystrel ruku, luskol prstami a potom v komplikovaných kombináciách začal otáčať zámkom. Čosi cvaklo a Lucynde sa naježili chĺpky na krku.
Dvere sa s ťažkým kovovým vzdychnutím otvorili a oni zbadali chladnú prázdnotu, ktorá sa ich chystala pohltiť. Lucynde ovial tvár chladný vánok.
Netušiac sa nechala unášať davom, kým ju nepohltila temnota.

Koniec 5. časti...

Veronika Praženková © / Amber Girl ©
 

1 person judged this article.

Comments

1 Smile* Smile* | Web | 7. december 2012 at 16:40 | React

Mrtvý slimák :D Tak to chci vědět jak to dopadne a co bude za těmi dveřmi.Rychle piš,je to skvělé :)!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Kopírovať len s ikonkou alebo klikateľným odkazom a vždy si najprv pýtajte súhlas.
Poviedky nekopírovať! Maximálne môžete na stránke dať odkaz na môj článok, kde sa poviedky nachádzajú. Za propagáciu som rada, ale kopírovanie z duše nenávidím a takých ľudí okamžite nahlásim! To isté platí aj pre upravované fotky a čokoľvek z My Art → odkaz na článok dať môžete (samozrejme s bannerom/ikonkou) ale kopírovať v žiadnom prípade!
A vždy mi to predom ohláste.