Night Lands 4. diel : Tam, ale už nie späť a základné princípy portalistiky

22. november 2012 at 17:03 | Amber Girl |  Night Lands



Už ubehol nejaký ten piatok od uverejnenia 3. dielu blogovej poviedky Night Lands a hoci som už mala 4. pokračovanie napísané, nejak som sa nedostala k tomu, aby som vám ho sem prekopírovala z wordu. :) No ale už je tu, tak prajem príjemné čítanie (a prosím si dlhé komentáre :P )
Predošlé diele nájdete priamo v danej rubrike alebo v menu.
____________________________________________________________________

Čo by ste mali vedieť, kým začnete čítať: snažím sa o reálnejší popis deja, takže nečakajte nejaké rozprávky so šikovnými dievčatami, ktorým sa všetko darí a na konci ich čaká happy end. S happy endom je to naozaj ale naozaj na hrane (ešte neviem, či nejaký vôbec bude), ja osobne neznášam také knihy, kde je hlavná postava úžasná, obdivovaná, všetko jej ide a teda bez nej by vlastne kniha absolútne stratila význam. V takých prípadoch končím s čítaním. Nie, vyumelkované a perfektné postavy, ktoré nemajú snáď žiadnu chybu, to nie je moja káva. Ospravedlňujem sa, ak vy práve obľubujete takéto postavy, ale v mojej poviedke také nenájdete.
Budú to obyčajní ľudia, ktorí ako každý robia chyby, nie sú dokonalí a majú aj svoje temné stránky. Budú robiť hlúposti, možno vás niekedy budú svojím správaním rozčuľovať, ale ktovie, môžete v nich nájsť aj kúsok seba...
______________________________________________________________


Tam, ale už nie späť a základné princípy portalistiky

Vošla halou a pokračovala až k veľkým bronzovým dverám s nápisom Tam, ale už nie späť, čo bolo veľmi trápne motto Technického oddelenia pre paranormálne a mimokrajinné organizácie, inak aj TOPMO, inak aj ústav pre šialených vedcov s baterkami, ktorí sa nevedia dočkať, až si nimi presvietia dieru do sveta.


Ninette:

Otvorila oči a hľadela na rozsiahlu maľbu na strope. Bola to loď letiaca medzi oblakmi a pod ňou sa rozkladalo mesto. Stone. Práve ono bolo známe lietajúcimi loďami. Lenže tie vymysleli tu vo Forge.
Ninette sa posadila a uprela zrak na nástenné hodiny s elektrickými číslicami. Mali tri rady a odrátavali rok, mesiac a deň. Dnes ukazovali 235 dní. Žiaden mesiac, žiaden rok. Jednoducho 235 dní. Ninette to desilo.
Nikdy netušila, čo vlastne odpočítavajú. Vždy len civela na červené číslice, ktoré sa postupne menili. Pred troma rokmi sa jej stala nehoda. Nikdy si ju nepamätala, ale bola si celkom istá, že vtedy stratila pamäť na jeden deň. Potvrdili to odborníci, jej matka aj ostatní svedkovia. Keď sa prebrala na svojej posteli, nikto nevedel celkom určiť, čo sa stalo. A od toho dňa viseli nad jej nočným stolíkom tie hodiny.
Nikto netušil, čo presne sa mohlo stať ten jediný deň. Ninette čakala, že bude mať aspoň nejaké záblesky, alebo krátke spomienky, no nič také neprichádzalo. Akoby ten deň niekto vymazal z jej života. Lenže niečo sa muselo stať. Niečo, čo by vysvetľovalo prítomnosť hodín v jej izbe.

Avšak vyzeralo to tak, že táto záhada pre ňu ostane nerozlúštiteľná. Za 235 dní sa dozvie, či to bol žart alebo úplná katastrofa.
Ninette na seba hodila šaty a vzala si od matky osúch. Polovičku zjedla cestou a tu druhú si vložila do vrecka do zásoby. Mala osemnásť a bola na vysokej pozícii vo svojej práci. Pracovala v Technologickom oddelení pre paranormálne a mimokrajinné organizácie, konkrétke v oddelení Portálov a medzidruhového cestovania. So svojím tímom skúmala posledný funkčný portál z celých Nočných Krajín, ktorý bol spojený s tým v Eyeire, stratenom meste, odkiaľ v dávnych časoch vládli vládci Nočných Krajín. Kým ich Pyllip z Juhu nezradil a nepostavil Mesto Tieňov. Dúfali, že ak sa im podarí spojazdniť ten na druhej strane, dokázali by sfunkčniť aj všetky ostatné portály a tak obnoviť medzidruhové cestovanie. Pokiaľ sa im to nepodarí, jej práca stratí zmysel.
Prechádzala rušnými ulicami a po pohyblivých mostoch, pričom žuvala kus osúcha.
Forge bolo mestom technológie a bolo to vidieť aj na jeho vzhľade. Rôzne vznášadlá, lietajúce lode, mosty, ktoré sa dokázali hýbať, výťahy a vysoké budovy. Do jednej z nich práve zabočila.
Vošla halou a pokračovala až k veľkým bronzovým dverám s nápisom Tam, ale už nie späť, čo bolo veľmi trápne motto Technického oddelenia pre paranormálne a mimokrajinné organizácie, inak aj TOPMO, inak aj ústav pre šialených vedcov s baterkami, ktorí sa nevedia dočkať, až si nimi presvietia dieru do sveta.
Nina otvorila sklenné dvere a vstúpila na priestranný areál. Pracovníci sa tu pred niekoľkými rokmi snažili vysadiť stromy a nejakú tú trávu, ale nakoľko usúdili, že tento zámer im asi tvrdá pôda vo Forge nedovolí uskutočniť, s láskavým zvolením riaditeľa tu aspoň rozmiestnili bezútešné kvetináče s umelými rastlinami, ktoré sa po celý ten čas tvárili, akoby tam ani nechceli byť. Nina sa im nečudovala. Prívlastok škaredé tým kvetináčom lichotil.
Zamierila do postrannej uličky a zavolala si výťah. Nastúpila a pridržiavajúc sa zábradlia hľadela dole. Výťah bol bez strechy so zábradlím len po pás a zostupoval do hlbokého kráteru, kde sa nachádzal posledný funkčný portál v Nočných Krajinách.
Keď kabínka cvakla a narazila do zeme, pružne vyskočila a s úsmevom číslo päť na perách (od ucha k uchu) sa vybrala ku svojím podriadeným.
Už z diaľky ju zdravili a tvárili sa rozpačito a mnohí aj unavene.
"No tak!" zvolala zvesela. "Trochu života do toho umierania! My pracujeme na budúcom neuveriteľnom objave." ukázala na neďaleký portál, na kamenný kruh, nad ktorým sa prelínal oblúk z rovnakého bieleho kameňa. "Ak sa nám to podarí, vrátime do života cestovanie portálmi!"
"Alebo inými slovami: presvietite si svojimi baterkami dieru do sveta." ozval sa ktosi.
Nina sa za ním otočila. "Čo to..?"
Niekto zakašľal a jej podriadení si vymieňali rozpačité pohľady. Z davu vystúpil akýsi vysoký muž so strniskom a hrivou čiernych vlasov.
"Kto ste?" opýtala sa ho mierne podráždene. Nikto nebude narúšať jej prácu. A síce vec, na ktorú bola nesmierne hrdá.
Odkašľal si. "John Fox. Známi mi hovoria Líščí muž alebo Lišiak." natiahol k nej ruku ale ona ju odmietla.
"Čo robíte na mojom výskume?"
John sa zatváril smutne a niekoľkí z jej podriadených si vymenili pár slov.
"Vlastne nemáš až tak veľmi pravdu, Ninette de Vecca. Poslali ma z Úradu pre Správu Technických a Dopravných zariadení, inak USTDZ, aby som sa pozrel na ten váš portál. Za mlada som študoval portalistiku."
"Prečo potom nepracuješ pre TOPMO už odvtedy?"
"Nuž...portalistika nebola jedna z vecí, ktorým by som sa chcel dlhodobo venovať. Avšak mám v takýchto veciach prax a myslím, že s pomocou, ako tvojou, tak aj môjho tímu, by sme mohli susedný portál v Eyeire opraviť."
Ninette sa zhlboka nadýchla. "Počkaj, čo si to povedal? S pomocou tvojho tímu?" rozhliadla sa naokolo, ale nikoho okrem svojho tímu neuvidela. "Kde ho teda máš."
John opäť nahodil ten ľutujúci výraz a znova si odkašľal. "O tom som hovoril už na začiatku, Ninette. V danej problematike som expert, teda nechcem ťa nijako uraziť, ani znehodnotiť tvoju prácu. Čítal som záznamy a musím povedať, že ste si viedli naozaj dobre."
"Mohol by si prejsť k veci?" nervózne zavrčala, hoci už tušila, čo bude nasledovať.
John si odkašľal. "Je mi to ľúto, Ninette, ale tento výskum už nie je tvoj."

Koniec 4. časti...

Veronika Praženková © / Amber Girl ©
 

2 people judged this article.

Comments

1 Elsa Elsa | Email | Web | 22. november 2012 at 18:05 | React

presne ako zvyšné časti, dokonalé. Koniec skončil zaujímavo a ja už teraz chcem ďalšiu časť.

- Inač máme rovnakú závislosť- Game of Thrones

2 tropical-summer tropical-summer | 22. november 2012 at 20:02 | React

uplne úžasná ako každá!.

3 Smile* Smile* | Web | 23. november 2012 at 15:21 | React

Zase taková práce pro mně s tou slovenštinou :DD Né,ale stálo to za to ahezky si to napsala :) Už jsem si dočetla i tu 3.část,takže mi to hezky navazovalo ;)!

4 zdenas-world zdenas-world | Email | Web | 23. november 2012 at 17:04 | React

Pekne spracované. Dobre popísané. Pekne to nadväzuje. :) Proste píšeš úžasne a zatiaľ som nespoznala lepšiu ;D
Úžasný diel ako každý iný. Koniec skončil dosť zaujímavo, tak sa neviem dočkať na druhú časť. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Kopírovať len s ikonkou alebo klikateľným odkazom a vždy si najprv pýtajte súhlas.
Poviedky nekopírovať! Maximálne môžete na stránke dať odkaz na môj článok, kde sa poviedky nachádzajú. Za propagáciu som rada, ale kopírovanie z duše nenávidím a takých ľudí okamžite nahlásim! To isté platí aj pre upravované fotky a čokoľvek z My Art → odkaz na článok dať môžete (samozrejme s bannerom/ikonkou) ale kopírovať v žiadnom prípade!
A vždy mi to predom ohláste.