Night Lands 3. diel : Ľadový Hrad

21. october 2012 at 13:16 | Amber Girl |  Night Lands



Dnes som sem pridala 2. diel, ale nakoľko ma Zden poprosila, dávam vám sem už rovno tretí diel. Je asi najdlhší z tých, ktoré som doteraz napísala a som s ním úprimne spokojná. Bude ho rozprávať ďalšia zo siedmich hlavných postáv - dievča, ktoré má so mnou pár vecí spoločných (áno, inšpirovala som sa samou sebou, a čo?)

Predošlé diely nájdete TU
_____________________________________

Čo by ste mali vedieť, kým začnete čítať: snažím sa o reálnejší popis deja, takže nečakajte nejaké rozprávky so šikovnými dievčatami, ktorým sa všetko darí a na konci ich čaká happy end. S happy endom je to naozaj ale naozaj na hrane (ešte neviem, či nejaký vôbec bude), ja osobne neznášam také knihy, kde je hlavná postava úžasná, obdivovaná, všetko jej ide a teda bez nej by vlastne kniha absolútne stratila význam. V takých prípadoch končím s čítaním. Nie, vyumelkované a perfektné postavy, ktoré nemajú snáď žiadnu chybu, to nie je moja káva. Ospravedlňujem sa, ak vy práve obľubujete takéto postavy, ale v mojej poviedke také nenájdete.
Budú to obyčajní ľudia, ktorí ako každý robia chyby, nie sú dokonalí a majú aj svoje temné stránky. Budú robiť hlúposti, možno vás niekedy budú svojím správaním rozčuľovať, ale ktovie, môžete v nich nájsť aj kúsok seba...



Ľadový hrad


"Ak prehrám, som v koncoch. Teda nie, v koncoch už som."
-Verenys Blacksnow



Verenys:

Ľadový hrad sa ozýval zvukmi. Hudba a spev sa niesli jeho kamennými sieňami a cez mesto prúdili rady rytierov, súťažiacich ale aj obyčajných ľudí, ktorí prišli sledovať turnaj. V Akadémii mali tento deň voľno a tak sa všetci učni vyhrnuli na nádvorie, aby mohli sledovať, čo sa bude diať pred Ľadovým hradom.
Verenys sedela v jeho útrobách vo vlastnej komnate s veľkým oknom, ktoré jej poskytovalo nádherný výhľad. Jedno koleno mala pritiahnuté k brade a druhé voľne zvesené z podobločnice, na ktorej sedela. V ľavej ruke držala luk z ebenového dreva a tetivu natierala lojom.
V hrade žila už odmalička, ako chovankyňa vládcu Ilweanu, pretože jej rodičia zahynuli pri obliehaní, a keďže boli veľmi dobrí priatelia spomínaného panovníka, ujal sa jej. Strýko Edmund, ako mu smela hovoriť ju pokladal za svoju jedinú dcéru, pretože mal len dvoch synov, Juliana a Christophera. Verenys sa mala vydať za staršieho, za Juliana, a hoci ho mala úprimne rada, nikdy k nemu nič viac necítila. To sa nepozdávalo Edmundovej žene Lyde.
Dvere na komnate sa otvorili a ona sa otočila od obloka. V dverách stál Christopher.
"Nemáš byť už na nádvorí?" opýtal sa s úškrnkom na tvári.
Mykla plecom. "Vieš...sama neviem, či by som sa mala zúčastniť."
"Už zase začínaš?" Založil si ruky v bok. "Už sme o tom hovorili..."
Zoskočila z podobločnice. "Ja viem..skrátka, nie som si istá."
Christopher ju chytil za plecia. "V živote som nevidel muža, ktorý by strieľal z luku tak, ako ty. Povedal to aj starý Sam, ktorý trénuje lukostrelcov. Môj otec ťa sám navrhol."
Verenys mu uhla pohľadom. "To už preháňaš."
Pokrútil hlavou. "Bohovia zmilujte sa, aspoň to skús." potom ju prebodol dlhým pohľadom. "Ja viem, že na to máš. Dokážeš to."
Chvíľu bola ticho, aby si usporiadala myšlienky. Christopher mal pravdu. Vlastne nemôže nič stratiť, keď to len skúsi. Žena medzi mužmi bude niečo neobvyklé, ale prečo nie?
Napokon mykla plecom, schmatla luk z podobločnice a rozbehla sa k dverám. "Stretneme sa na nádvorí." zakričala na Christophera. Keď utekala dole po schodoch, ešte stále jej v hlave znel jeho smiech.

Do tváre jej vial chladný vietor. Herold na stupienku prevolával mená súťažiacich, ktorí sa vždy v trojiciach stavali k trom cieľom a na tri pokusy sa snažili trafiť cieľ. Verenys si všimla, že zatiaľ vyhráva ryšavý chlapec s menom Petter, vysoký a štíhly, zatiaľ neminul ani jeden cieľ. Verenys samej sa celkom darilo, no obávala sa duelu práve so spomínaným Pettrom, ktorý si ju z diaľky povýšenecky a nafúkane premeriaval. V ruke zvierala svoj luk a v duchu si spievala pesničku, ktorú ju naučila Lyda, keď bola malá. Davom sa k nej ktosi pretlačil. Všimla si, že je to Julian, ktorý nadávajúc odstrkoval ostatných lukostrelcov. Julian sa vôbec nepodobal na svojho brata. Mal svetlé vlasy a modré oči, ponášal sa viac na matku. To Christopher vyzeral skôr ako otec.
Na tvári mu pohrával nervózny úsmev. Verenys si vyhodila luk na plecia a pozdravila ho.
"Želám ti veľa šťastia, drahá." prehovoril k nej a vzal ju za ruky. Chcela sa mu vykrútiť, no vedela, že by ho to ranilo. Preto sa naňho zdvorilo usmiala. "Ďakujem, Julian. Budem na to myslieť."
"Keď skončí turnaj, matka zorganizuje naše zásnuby." hovoril ďalej. "Vezmeme sa do troch dní. Nemôžem sa dočkať." pozrel jej do očí. "Milujem ťa, Verenys."
V hlave jej zvonilo. Vytrhla si svoje ruky z jeho a zakašľala. "Jul, ja.." nevedela, ako to povedať a nervózne sa hrýzla do pery. "Vieš...bol si mi vždy ako brat, ten, s ktorým som vyrastala a robila naschvály, skrátka ten, ktorého by som nechcela nikdy stratiť. Za žiadnu cenu." bola to pravda, preto sa zhlboka nadýchla, aby povedala to, čo to všetko pokazí. "Ale.."
Zastavil ju. "Počul som, že čokoľvek, čo sa povie pred slovkom ale, sa neráta."
Opäť sa nadýchla. "Ale...ja ťa nemilujem."
Bolo to príšerné. Vidieť bolesť v očiach človeka, ktorého považovala za svojho brata ju nesmierne ranila. A ešte horšie bolo to, že mu to povedala ona sama.
Zvesil hlavu. "Rozumiem. Ja len...matka nebude nadšená."
Ó, to mi je jasné, pomyslela si. Lyda ma zaživa stiahne z kože. Julian je jej miláčik a neznesie, ak ho niektorá odmietne. Obzvlášť ja.
Pohľadom zaletela k Lyde, hrdo sediacej vedľa Edmunda a z diaľky si všimla, že na tvári jej hrá podozrievavý pohľad.
Bohovia, ona vie, čo som mu práve povedala!
Vtom herold zatrúbil na roh a Julian sa musel vrátiť na svoje miesto vedľa matky a otca, ktorí pozerali celý turnaj z vyvýšenej tribúny.
"V poslednom kole sa utkajú lord Petter Waire, Lucas Seymond a Verenys Blacksnow." heroldov hlas burácal po celom areáli a Verenys prešla triaška. Zložila si luk a vystúpila z davu. Pomalými krokmi si to zamierila k terču. V Ilweane už mesiac nesnežilo a dnes bolo teplejšie, ako inokedy. To sa jej nepáčilo. Chlad a sneh by jej teraz dodali odvahu.
Zamierila k úplne poslednému terču a ticho založila šíp. Ignorovala prekvapené híkanie ľudí, bola to klasická reakcia na to, že v turnaji súťaží aj žena.
Ako prvý strieľal Lucas Seymond, nízky muž s kozou briadkou a tenký ako prst. V poslednom kole sa strieľalo len raz, takže ak sa vám prvý výstrel nepodaril, mali ste smolu. To vedel každý z nich, a pokiaľ doteraz boli pokojní ako skala, teraz prišiel čas na to, aby aj ten najodvážnejší spanikáril. A Lucas Seymond toho bol dôkazom.
Založil šíp, natiahol, no Verenys aj z tej diaľky videla, ako sa sústredením trasie. Zdvihol sa jemný vánok. Verenys sledovala Lucasa s prižmúrenými očami, čakajúc na ten moment, kedy vystrelí. To rozhodne o všetkom.
Zrazu sa to stalo. Mala pocit, že len nakrátko mrkla alebo uhla pohľadom, no keď opäť našla Lucasa, zbadala, ako láme svoj luk cez koleno a dav pobúrene kričí. A potom to zbadala.
Vietor odniesol šíp pár centimetrov vedľa a zabodol sa do vrchného okraja terča.
Lucas Seymond, možno doteraz dokonalý obraz vyrovnanosti, hodil zlomený luk na zem a s červenou tvárou odpochodoval preč.
Petter Waire sa len smial. Smial sa na Lucasa a smial sa aj na ňu.
"Žena nemá a nikdy nebude mať šancu vyhrať." fľochol jej do tváre, keď si zakladal šíp. "Tvojou úlohou je rodiť a nie strieľať z luku."
Verenys mu neodpovedala.
Petter natiahol tetivu a so sebavedomým úsmevom sa chystal vystreliť. Ovládla sa, aby nervozitou nezovrela päste.
Prosím, nech znova zafúka, pomyslela si. Prosím nech minie, nech sa stane čokoľvek iné, prosím nech minie..
Petter vystrelil. Verenys sledovala letiaci šíp a v duchu odriekala modlitbu.
Dav zaburácal, ozval sa oslavný roh a Verenys skoro spadla.
"Lord Waire!" začula prevolávať. "Lord Waire sa trafil! Na jediný raz! Sláva lordovi Pettrovi! Najlepší lukostrelec v ríši!"
Žalúdok sa jej zmenil na vodu. Petter Waire sa na ňu škodoradostne usmial. "Ešte stále to chceš skúsiť?"
Najradšej by mu vytiahnutý šíp strelila do oka. Namiesto toho vyhľadala Christophera a ich pohľady sa stretli. Čakala hocičo, nejaké gesto ľútosti, alebo pohľad hovoriaci nabudúce to bude lepšie, no nič také jej najlepší priateľ neurobil. Verenys vykoľajene sledovala, ako nenápadne pokynul hlavou kamsi za ňu. Keď sa otočila, uvidela Pettrov terč so šípom ukážkovo zabodnutým v strede. Chvíľu naň hľadela, snažiac sa pochopiť, čo tým chcel Christopher povedať.
"Pokiaľ chce Verenys Blacksnow vyhrať, musí streliť lepšie, ako jej súper." ozval sa hlas herolda. Odfrkla si. Lenže ako, keď Petter strelil celkom do stredu? Spomenula si na Christophera a na to, ako sa jej snažil naznačiť niečo týkajúce sa terča.
V tom jej to napadlo.
Je to naozaj jediná možnosť, pomyslela si. Založila šíp a prešla k Pettrovmu terču. Herold aj diváci prekvapene híkali, vstávali z lavíc a pokrikovali na ňu.
"Čo to robí? Je šialená? Prečo nestrieľa zo svojho terča?"
Ignorovala ich. Postavila sa vedľa Pettra, ktorý bol očividne vyvedený z miery. "Čo to vystrájaš?" oboril sa na ňu. "Toto nie je tvoj terč."
"Teraz už je." odsekla a natiahla tetivu.
Tá chvíľa sa jej zdala nekonečne dlhá. Tetivu si natiahla až k špičke nosa a zľahka ju pobozkala perami. Neexistovalo nič, čo by ju vyrušilo, v ten moment na celom šírom svete bola len ona, tetiva a terč.
Luk je moja súčasť, opakovala si v hlave. Takisto ako letiaci šíp. Ak prehrám, som v koncoch.
Náhle sa musela opraviť, keď si spomenula na to, ako odmietla zásnuby s Julianom a na výraz na Lydinej tvári. Teda nie, v koncoch už som.
To však bola aj dobrá správa. Takže ak to pokazím, nebude to až tak príšerné.
Vydýchla, opatrne nasávajúc chladný zvuk, ochutnala jeho príchuť a opäť vydýchla. Tetiva s jemným brnk povolila a šíp vystrelil smerom k terču.
Chcelo sa jej kričať od nervozity, no nevládala takmer ani dýchať.
Vyjde to, vyjde to.
Čakala. Rovnako ako diváci. A ohromený Petter Waire.
Ten zrazu vykríkol a Verenys skoro vyskočila.
"To. Nie je. Možné!" začula ho, ako hystericky ukazuje na terč.
Až vtedy si uvedomila, čo sa deje.
Jej vlastný šíp preletel cez Pettrov a rozlomil ho napoly.
Neubránila sa výkriku. Dokázala to! Okamžite sa otočila na Christophera a vymenila si s ním úsmev plný radosti. Avšak pohľad na adoptívnu matku sediacu nad ním ju dokonale schladil.
Lyda vstala a utíšila dav, ktorý prevolával jej meno. "Nebuďte takí unáhlení." zarazila ich. Otočila sa na herolda. "Odovzdajte prosím, hlavnú cenu lordovi Pettrovi." Dav začal rozbúrene kričať. "Má na ňu plný nárok!" Lyda musela zakričať, aby ich prerušila.
Verenys sa rozbehla a rozčúlene zastavila až pred tribúnou.
"Prosím?! To ja som mala vyhrať! Všetci to videli! Môj šíp preletel skrz Pettrov!"
"Počula si dobre." napomenula ju Lyda. "Nestrieľala si z vlastného terča."
"Ale ako som potom mohla Pettra poraziť?!" oborila sa na ňu.
"Turnaj skončil." Lyda ju ignorovala. "Odoberte sa prosím do svojich domovov. Víťaza, pravého víťaza už máme."
Verenys na ňu škaredo pozrela a rozbehla sa do hradu.
Cestou ju však Lyda dohonila.
"Čo do pekiel to má znamenať?" spýtala sa jej. "Hrala som podľa pravidiel, sama si to videla! Kde je teda problém."
Lyda na ňu príkro pozrela. "Nezvyšuj hlas v mojej prítomnosti. Vychovala som ťa k slušným mravom." potom pristúpila k nej, až sa ich tváre takmer dotýkali. "A k tomu, aby si si plnila svoje povinnosti."
Nahnevane ustúpila. "Takže v tom to je? Nechcem si vziať Juliana, tak ma potresceš tým, že ma označíš za podvodníčku?"
Lydina tvár bola tvrdá ako kameň. "Je to kvôli Christopherovi, však?"
Verenys neodpovedala. Chcela pokračovať v ceste, ale Lyda ju chytila za rameno. "Nemusíš mi odpovedať, ja viem, aká je pravda. Lenže tú záležitosť aj tak môžeš nechať tak, pretože za týždeň odchádza do Ducha Lesa, kde sa bude učiť Starému umeniu."
Verenys sa musela nadýchnuť, aby nabrala dych. "Prosím?"
"Počuješ dobre. Akonáhle niekto vstúpi do toho mesta na strome, musí sa riadiť posvätnou dohodou, že nikdy neuzavrie milostný vzťah s niekým, kto tam nepatrí. Deti týchto ľudí musia byť vždy s čistou krvou. Výnimoční ľudia s magickými schopnosťami sa predsa nezaoberajú obyčajnými duchovne nenadanými ľuďmi."
"Ja ale nie som duchovne nenadaná." vyhŕkla. "Mám dar tretieho oka, sama to vieš."
"Jednoducho zabudni na Christophera." povedala Lyda už omnoho láskavejšie. "Vydaj sa za Juliana a bude môcť žiť v pohodlí a blahobyte s mužom, čo ťa celým srdcom miluje." Smutne sa na ňu usmiala. "Miluje ťa Christopher? Máš to jasne dokázané?"
Prehltla. "Nie." zašepkala.
Lyda sa usmiala. "Tak vidíš. Nechaj ho na pokoji, nech si ide kam chce, aj na kraj sveta. Julian by pre teba obetoval aj svoj život. Sama to vieš. Poď, hostina je už pripravená, tvoje zásnuby čakajú. Vyberieme spolu šaty, tak ako kedysi. Čo povieš?"
Verenys sa zahľadela na prívetivý a láskyplný úsmev svojej adoptívnej matky. Vedela, že pre ňu chce len to najlepšie, no musela sa rozhodnúť. A ona už sama vedela, aká bude jej cesta.
Pokrútila hlavou. "Nie. Prosím odpustite mi to, všetci, ja viem, že vás raním a nezaslúžite si to, no jednoducho toto nie je život, ktorý by som si priala."
Vyložila si luk na plecia a pustila sa chodbou k svojej komnate.
"Kam to ideš?" zavolala za ňou Lyda.
Zastavila, no nepozrela jej do tváre. Nechcela, aby ju videla plakať. "Idem si zbaliť veci."
"Snáď neodchádzaš?" Lyda bola vykoľajená.
"Odchádzam."
"A kam pôjdeš?"
Prehltla a otočila sa. Pozrela sa Lyde do očí a zbadala na jej tvári výraz rezignácie.
"Do Ducha Lesa." zašepkala a odišla.

Koniec 3. časti...


Veronika Praženková ©
Amber Girl ©

V tomto zmysle som možno otravná, ale veľmi si na tom zakladám a veľa to pre mňa znamená. Takžte prosím podrobný komentár o vašich dojmoch, ako sa vám poviedka páčila, či sa tešíte na ďalší diel a aký je váš názor na Christophera alebo Verenys (alebo aj iné postavy). Sú vám sympatickí? Prečo áno alebo prečo nie? Atď.
Samozrejme, že prijímam akýkoľvek názor, ale komentáre, ktoré obsahujú len kritiku a navyše od takých, čo nikdy nič nevytvorili a vedia len kritizovať, ignorujem.
A ak píšete komentár typu "super/pekné/páčilo sa mi to/atď.", radšej nepíšte nič, lebo ma tým iba rozčúlite. :D
 

2 people judged this article.

Comments

1 lenka. l honesty.blog.cz l lenka. l honesty.blog.cz l | Email | Web | 21. october 2012 at 15:09 | React

po prečítaní 2. časti som pochybovala že by si dokázala napísať ešte lepšie pokračovanie no lukostrelba je mojou láskou hoci sa jej nevenujem. možno to nie je také originálne ako v predošlej časti ale mne sa to páči oveľa viac. mimochodom z kade berieš tie krásne obrázky čo sú vždy na začiatku? tie ma totiž vždy tak nabudia :P

2 zdenas-world zdenas-world | Email | Web | 22. october 2012 at 17:28 | React

Úžasné :) Milujem lukostrelbu, tu máš prvé plus. Geniálne premyslené.

Lyda mi pripadala ako zlovestná "macocha" no občas sa vedela správať normálne či dokonca milo.
Christophera som si predstavila ako šarmantného milého pekného chlapca ktorý mal Verenys úprimne rád ako sestru, no určite sa za  tým skrývalo čosi viac.
Julian mi prišiel sympatický a nie prehnane egoistický. Keď povedala Verenys že ho nemiluje, nesnažil sa jej to vnútiť, len zosmutnel.
Verenys, pekné meno si vymyslela :) Mi prišla výnimočná tým ako vedela strieľať z luku :) Ako som už hovorila, milujem lukostrelbu :) Bola milá a nie sebecká, nafúkaná či povýšenecká.

Greniálne spracované :)

3 Amber Girl Amber Girl | Web | 22. october 2012 at 17:32 | React

[1]:
[2]: Ďakujem, som rada, že ste si to prečítali. :) Štvrtý diel by tu mal byť najneskôr zajtra.

4 Smile* Smile* | Web | 22. october 2012 at 20:08 | React

Teď mám co dělat z povinnou četbou a není čas ale určitě si to někdy přečtu protože 1. díl byl super :)!
Můžu se zeptat z jaké stránky máš ty "pixelky" z Menu :D?

5 diylenka diylenka | Web | 23. october 2012 at 16:48 | React

wow super :O :33

6 tropical-summer tropical-summer | 25. october 2012 at 20:14 | React

wow geniálne!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama
Kopírovať len s ikonkou alebo klikateľným odkazom a vždy si najprv pýtajte súhlas.
Poviedky nekopírovať! Maximálne môžete na stránke dať odkaz na môj článok, kde sa poviedky nachádzajú. Za propagáciu som rada, ale kopírovanie z duše nenávidím a takých ľudí okamžite nahlásim! To isté platí aj pre upravované fotky a čokoľvek z My Art → odkaz na článok dať môžete (samozrejme s bannerom/ikonkou) ale kopírovať v žiadnom prípade!
A vždy mi to predom ohláste.