Night Lands 2. diel: Ohnivé Mesto

21. october 2012 at 10:05 | Amber Girl |  Night Lands


Keďže prvý diel mal celkom úspech, rozhodla som sa, že vám sem dám pokračovanie mojej poviedky Night Lands (Nočné Krajiny).
Predošlý diel nájdete TU
____________________________________

Čo by ste mali vedieť, kým začnete čítať: snažím sa o reálnejší popis deja, takže nečakajte nejaké rozprávky so šikovnými dievčatami, ktorým sa všetko darí a na konci ich čaká happy end. S happy endom je to naozaj ale naozaj na hrane (ešte neviem, či nejaký vôbec bude), ja osobne neznášam také knihy, kde je hlavná postava úžasná, obdivovaná, všetko jej ide a teda bez nej by vlastne kniha absolútne stratila význam. V takých prípadoch končím s čítaním. Nie, vyumelkované a perfektné postavy, ktoré nemajú snáď žiadnu chybu, to nie je moja káva. Ospravedlňujem sa, ak vy práve obľubujete takéto postavy, ale v mojej poviedke také nenájdete.
Budú to obyčajní ľudia, ktorí ako každý robia chyby, nie sú dokonalí a majú aj svoje temné stránky. Budú robiť hlúposti, možno vás niekedy budú svojím správaním rozčuľovať, ale ktovie, môžete v nich nájsť aj kúsok seba...




Ohnivé mesto

"Toto je náš šťastný deň, Squire. Cítim to v kostiach."
-Tinaell, známa ako Nočný Tieň


Tinaell:

Vo Firewhene nebola nikdy tma. Bolo to rušné mesto plné rušných ľudí. Nakupujúcich, predávajúcich, hašteriacich sa o tovar , ktorých prekrikoval hluk predávaných zvierat. Firewhen bolo mesto obchodu, oddelené od zvyšku Nočných Krajín hlbokou priepasťou a jedinou cestou, ktorou sa sem mohol dostať tovar či ľudia, bolo na fádnych loďkách s konštrukciami balónov, vďaka čomu mohli lietať. Vlastne šlo o vak plný vzduchu pripevnený lanami o palubu lode, do ktorého ustavične vypúšťali oheň a riadili akýsimi kontrolkami. Tina na žiadnej takej lodi ešte nebola, nakoľko nikdy neopustila brány mesta.
Vedela, že by to pre ňu mohlo znamenať smrť. Rušné mesto plné ľudí, medzi ktorými sa môže ľahko stratiť a dostatok takmer všetkého, čo by kedy potrebovala. Hotová zlatá baňa.
Firewhen možno bolo mesto obchodu, ale bolo to aj mesto zlodejov. A tých tam bolo neúrekom.
Tina zodvihla oči k oblohe a zazrela Oko Bohov, obrovský oblak, ktorý zakrýval mesto po väčšinu roka. Majstrovia vypočítali, že tento rok nezmizne vraj skoro vôbec. A práve vďaka tomuto oblaku nikdy nebola vo Firewhene tma. Pouličné kandelábre a svetlá sa nachádzali snáď všade. A hoci bola Vonku najtemnejšia noc, vo Firewhene stále blikotali svetielka. Keby čo i len na chvíľku zhasli, oblak by zatemnil celé mesto. Práve preto dostal Firewhen také meno. When znamenalo v Starom jazyku mesto, čo dokopy dáva Ohnivé Mesto.
Squire, jej malá veverička jej sedela na pleci a jemnými pazúrikmi sa zabárala do jej kože. Tinaell už asi dvadsať minút hypnotizovala stánok s ovocím. Potrebovala, aby sa ten tučný pánko v honosnom rúchu odterigal kamsi preč, pretože takto jej len zavadzal vo výhľade. Bol to nejaký zámožný pán, pretože mince mu v mešci len tak cinkali. Uchmatnúť si niečo také a do smrti by žila v blahobyte.
Lenže ja môžem zomrieť aj zajtra, pomyslela si.
"Squire." zaćkala a veverička jej svižne zoskočila z pleca. "Hrušku." pošepkala jej. "A kľudne aj maliny, ak na nejaké narazíš."
Veverička zadupala zadnou nohou na znak súhlasu a už zmizla medzi davom. Tinaell sa naklonila zo svojho úkrytu a pozorovala svoju pomocníčku.
Je z nej čoraz lepšia zlodejka. Akoby naše stretnutie zariadil osud.
Hrdzavá veverička uhýbala pred ľudskými chodidlami, skackala po stánkoch a ľudských pleciach, kým svižne nezoskočila na pult stánku s ovocím.
Tinaell sledovala, ako sa zahryzla do obzvlášť šťavnatej hrušky a otočila sa za malinami, no vtedy si ju predavač všimol.
"Bež." zašepkala Tinaell nervózne.
Majiteľ stánku po nej hodil jablkom, no Squire uhla. "Škoda toho jablka." zahundrala Tinaell, no to už veverička dobehla priamo k nej. Opatrne vytiahla hrušku z veveričkinej papuľky a dala jej kúsok odhryznúť, potom sa najedla ona sama.
"Konečne nejaké jedlo." usmiala sa. Vtom jej oči zaleteli k honosnému stánku s prešívanými kobercami a nádhernými látkami. O kúsok ďalej akýsi vychudnutý pán predával pštrosy.
Tinaell sa rozsvietili oči.
"Vidíš to, Squire?" ukázala veveričke. "Takého pštrosa by sme mohli predať za tučnú sumu a možno by sme si mohli dovoliť aj nejaké lacnejšie bývanie. Napríklad tamten, s tým načuchoreným perím. Vyzerá nádherne, čo povieš?"
Bola rozhodnutá. Veveričku si vysadila na plece, ohryzok z hrušky odhodila na zem a kapucňu si natiahla na hlavu tak, aby jej boli vidieť len oči.
"Toto je náš šťastný deň, Squire. Cítim to v kostiach."
S týmito slovami sa vyhupla na susednú strechu nízkej budovy, prebehla k úzkemu múru, preskočila zopár ďalších striech, kým sa nedostala k uličke za stánkom s pštrosmi.
Predavač pokrikoval na okoloidúcich, lákal ich na ceny a predvádzal nádherné pštrosie krky. Tinaell sa krčila priamo za ním a keď bol zaneprázdnený predvádzaním tovaru jednej žene, prešmykla sa k drevenej ohrade a povolila západku. Podarilo sa jej vkĺznuť medzi pštrosy a skrčila sa na štyri, aby ju majiteľ nevidel. Preplazila sa až ku koncu, kde boli pštrosy uviazané. Nahmatala motúz toho najkrajšieho a pomaly ho odmotala. Keď bola hotová, vrátila sa späť von z ohrady a musela sa premáhať, aby nezačala kričať od radosti.
Teraz už len vbehnúť do bočnej uličky a nikto sa nedozvie, čo sa stalo.
"Čo si myslíš, že robíš?!" začula za sebou.
Tina sa vystrašene otočila a postavila sa predavačovi tvárou v tvár. Premeriaval si ju a prebodával pohľadom. "Si nejaká špinavá zberba z ulice, tak je to!"
Myseľ mala spomalenú, predavač ju vyľakal. Pohľad jej zaletel k bohatému pánovi, ktorý pomaly postupoval k stánku s pštrosmi. Zrazu jej v hlave skrsla myšlienka.
"Ó, to nie, vážený pane." odkašľala si a napodobnila mužský hlas. "Nikdy by som si nič také nedovolil. Vidíte toho pána?" ukázala smerom k bohatému mužovi. "Prial si, aby som mu stadiaľto vybral nejakého pekného pštrosa, vraj aby mal nadýchané perie a labutí krk. On vám zaň zaplatí. Vidíte, už sem ide."
Kupec sa zrazu rozžiaril ako slniečko. "Vravíš tamten? To mi je veľkým potešením, vybral si mu naozaj dobrého pštrosa, je to jeden z najkrajších."
Odkašľala si. "Myslím, že sme sa nepochopili. Môj pán nechce jedného z najkrajších, chce toho najkrajšieho."
Kupec bol celý zmätený a zrazu začal prikyvovať. "Áno, áno, isteže je to ten najkrajší, chcel som povedať najkrajší, nie jeden z najkrajších, áno áno."
Kupec sa otočil na bohatého muža, ktorý bol už len pár metrov od nich. Sprevádzali ho ozbrojení muži a nejaký chlapec s mečom v ruke.
Teraz alebo nikdy, pomyslela si. Vymrštila sa a celou silou kopla do konštrukcie, ktorá držala vrch stánku. Plachta sa zrútila, spolu s drevenou konštrukciou a pochovala pod sebou nadávajúceho kupca.
Tinaell vyskočila na pštrosa a omotala mu lano okolo krku. Zabodla nohy do jeho slabín, akoby to bol nejaký kôň a pštros sa rozutekal.
"Ty blázon!" zakričala mu do ucha, keď sa nadprirodzenou rýchlosťou rozbehol do ulíc. Tina sa nestačila uhýbať visiacim ceduliam na hostincoch a takmer vždy ju tresli do hlavy.
"Hlúpy pštros!" zarevala. "Hlúpy, hlúpy pštros."
Zviera akoby jej rozumelo, prudko zarylo nohy do zeme a Tina následne vymrštená silou preletela cez jeho chrbát a pristála na zemi.
"Dám ťa do polievky, prisahám." zavrčala, keď sa postavila na nohy.
Začula dupot a otočila sa tým smerom. Uličkou k nej bežal ten chlapec, čo sprevádzal bohatého muža a v ruke zvieral meč.
"Stoj!" zakričal na ňu.
Tinaell ho nemienila poslúchnuť, no keď si spomenula, akoby mohla dopadnúť ďalšia jazda na pštrosovi, prešla ju chuť.
"Čo mi chceš?!" vyštekla naňho.
Zastavil pár krokov od nej. "Vráť toho pštrosa, čo si ukradla."
Odula pery. "Ja som ho neukradla. Tvoj tučný pánko ho zaplatil."
"Nie je to môj pán." odsekol.
"Skutočne? Čo si potom robil po jeho boku?"
"Do toho ťa nič. Jednoducho vráť toho pštrosa a zabudneme na to, že sme sa vôbec stretli."
"Kto si?" opýtala sa ho podozrievavo.
"Hovoria mi Joshua. Daj mi toho pštrosa."
Vyprskla. "Aké hlúpe meno. A vieš čo? Rozhodla som sa, že si toho pštrosa nechám."
Na tvári sa mu zračil hnev. "Tak potom ťa budem musieť zabiť."
O krok cúvla. "Nedokážeš to." vysmiala sa mu, no začínala cítiť napätie.
"Zlodeji ako ty si aj tak nič iné nezaslúžia. Buď aspoň čestná a zomri, ako sa patrí."
Otočila sa druhým smerom. Bola to slepá ulička, nemala kam ujsť.
Som v pasti, pomyslela si. Mohla by vyšplhať na nejakú budovu, no to by musela pštrosa nechať tu. Mohla by ho vrátiť Joshuovi, lenže to by prišla o svoj zárobok. Alebo by si ho mohla nechať a vymyslieť, ako prežiť.
Za chlapcom sa vynoril akýsi vysoký muž, ten z družiny toho zbohatlíka. "Na čo čakáš? Zabi ju!" prikázal Joshuovi.
"Čo ak vráti toho pštrosa?"
"Vráti, nevráti, je to žobravá zberba, navyše zlodejka. Zabi ju a bude menej krýs, čo ničia toto mesto."
Chlapec prikývol. "Máš pravdu."
Muž súhlasne zahundral a zmizol.
Joshua prešiel k nej a schytil ju zozadu za vlasy. "Kľakni si." prikázal jej ľadovým hlasom. "Rýchlo."
Tina ho poslúchla. "Urob to rýchlo." prikázala mu. "Lebo ťa budem strašiť."
Squire jej skočila do dlaní a Tinaell jej posledný raz prehrabla kožúštek. "Postaráš sa o seba." potom ju položila na zem a odvrátila pohľad. "Tak už to urob." oslovila chlapca.
Joshua zodvihol meč a ona pocítila chlad oceli na svojom krku. "Dobre." povedal.
"Dobre." odvetila.
Čakala, no úder neprichádzal. "Už to konečne urob!" zarevala a potlačila príval sĺz. "Zbytočne to zdržuješ. Urob to, lebo prisahám, že ti po smrti nedám pokoj."
Joshua prehltol a zasunul svoj meč. Prekvapene sa naňho otočila.
"Vypadni." zašepkal.
Ona naňho iba zízala.
"Vezmi si pštrosa." povedal. "No tak už choď."
Tinaell ho poslúchla.


Koniec 2. časti...

Veronika Praženková ©
Amber Girl ©

V tomto zmysle som možno otravná, ale veľmi si na tom zakladám a veľa to pre mňa znamená. Takžte prosím podrobný komentár o vašich dojmoch, ako sa vám poviedka páčila, či sa tešíte na ďalší diel a aký je váš názor na Joshua alebo Tinu. Sú vám sympatickí? Prečo áno alebo prečo nie? Atď.
Samozrejme, že prijímam akýkoľvek názor, ale komentáre, ktoré obsahujú len kritiku a navyše od takých, čo nikdy nič nevytvorili a vedia len kritizovať, ignorujem.
A ak píšete komentár typu "super/pekné/páčilo sa mi to/atď.", radšej nepíšte nič, lebo ma tým iba rozčúlite. :D
 

1 person judged this article.

Comments

1 lenka. l honesty.blog.cz l lenka. l honesty.blog.cz l | Email | Web | 21. october 2012 at 10:33 | React

prvý dojem z tejto časti? páči sa mi oveľa viac ako prvá. aj postavy som si akosi viac obľúbila. Keď si v mysli predstavím Joshuu (vyskloňovala som to dobre? :D) tak vidím takého milého odvážneho chlapca. Tina mi zase príde ako originálna postava. Prečítala som mnoho kníh a blogových poviedok a zatiaľ som sa v žiadnej nestretla s niekým ako je ona. Chcem pokračovanie.

Inač ďakujem že si ma informovala že sem dáš pokračovanie :D

2 Amber Girl Amber Girl | Web | 21. october 2012 at 12:03 | React

[1]: Ďakujem, veľmi ma to potešilo. ;)

3 zdenas-world zdenas-world | Email | Web | 21. october 2012 at 12:40 | React

Fíha, táto časť na mňa urobila dojem :) Páči sa mi o trošičku viac ako predošlá. :) Pekne vieš popísať dej, tá veverička bola super :D Perfektne si to vymyslela ;) Úplne som si predstavila dej, úžasné:)

Joshua mi prišiel ako chlapec, niečo ako strážca toho "pána" alebo skôr pomocník? :D Tina mi prišla ako hladujúce dievča, a celkom presne viem že to tak je :D Ale... neviem... proste vo mne zanechala veľký dojem. S tou veveričkou to bolo úžasné :D naozaj perfektné :)

4 Amber Girl Amber Girl | Web | 21. october 2012 at 13:01 | React

[3]: Tiež ďakujem, takéto komentáre vždy potešia. :) A som rada, že si sa vyjadrila a neodbavila to tradičným "super".

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Kopírovať len s ikonkou alebo klikateľným odkazom a vždy si najprv pýtajte súhlas.
Poviedky nekopírovať! Maximálne môžete na stránke dať odkaz na môj článok, kde sa poviedky nachádzajú. Za propagáciu som rada, ale kopírovanie z duše nenávidím a takých ľudí okamžite nahlásim! To isté platí aj pre upravované fotky a čokoľvek z My Art → odkaz na článok dať môžete (samozrejme s bannerom/ikonkou) ale kopírovať v žiadnom prípade!
A vždy mi to predom ohláste.