Night Lands 1. diel : Tisíc Tieňov

20. september 2012 at 16:27 | Amber Girl |  Night Lands

Tak a je to tu!
Spomínaný "pilotný diel" mojej novej poviedky na pokračovanie.
Ako som už hovorila, ide o niečo ako fantasy, miestami sci-fi. Dej bude prerozprávaný rôznymi postavami a to vždy z pohľadu postavy, ktorá bude dej opisovať. Niektoré z nich si obľúbite, iné budete nenávidieť.
Čo by ste mali vedieť, kým začnete čítať: snažím sa o reálnejší popis deja, takže nečakajte nejaké rozprávky so šikovnými dievčatami, ktorým sa všetko darí a na konci ich čaká happy end. S happy endom je to naozaj ale naozaj na hrane (ešte neviem, či nejaký vôbec bude), ja osobne neznášam také knihy, kde je hlavná postava úžasná, obdivovaná, všetko jej ide a teda bez nej by vlastne kniha absolútne stratila význam. V takých prípadoch končím s čítaním. Nie, vyumelkované a perfektné postavy, ktoré nemajú snáď žiadnu chybu, to nie je moja káva. Ospravedlňujem sa, ak vy práve obľubujete takéto postavy, ale v mojej poviedke také nenájdete.
Budú to obyčajní ľudia, ktorí ako každý robia chyby, nie sú dokonalí a majú aj svoje temné stránky. Budú robiť hlúposti, možno vás niekedy budú svojím správaním rozčuľovať, ale ktovie, môžete v nich nájsť aj kúsok seba...



Tisíc tieňov

"Ak ma tu nájdu, som mŕtva."
-Tereese Wild


Tereese:

Prechádzala sa potemnenou uličkou mesta a v mysli si spievala smutnú pieseň. Občas sa otvorilo nejaké okno a na chodník dopadlo svetlo a ona mohla zbadať svoj dlhý tieň.
Jeden tieň z tisícov, pomyslela si. Tisíc tieňov v Meste Tieňov.
Rýmovalo sa to a to sa jej pozdávalo. Usmiala sa a pod vrstvou šiat nahmatala chladný kov dýky. Aké príjemné to bolo byť ozbrojená. Po tom, čo ju prijali do Centrály a ona vyjadrila svoje názory, ktoré sa, mimochodom, vôbec nezhodovali s názormi Rady a veľkého Pyllipa z Juhu, jej nikto nedôveroval. Bolo lepšie byť pripravená, ak by ju náhodou chceli odstrániť.
Tam dole, v tom veselom mestečku plnom zelene, postavenom na snehovej pláni, nechala svoju celú rodinu, priateľov aj toho chlapca, Johana. Centrála, to bolo niečo iné.
Pojem mesto strácal s porovnaním s jej veľkoleposťou akýkoľvek význam. Centrála bola monštrum, dýchajúce zviera, ktorému bilo srdce. Bol to drak, vysoký a mohutný, čierny ako noc a tie najčernejšie tiene. Práve toto bolo pôvodné Mesto Tieňov, Dolné Mesto pristavili až neskôr.
Pri spomienke na svoje rodné mesto ju pichlo pri srdci. Vyrastala v prominentných uliciach, kde bol na Centrálu vždy skvelý výhľad. Na to veľké, čierne a temné mesto, ktoré vo vás vzbudzovalo pocit nepokojnosti. V Centrále nerástol ani jeden strom. Nenašli by ste tu záhrady s kvetmi, ani žiadne rodinné domy, len skúpe a strohé bytové jednotky s čiernymi a kovovými stenami.
Dolné Mesto bol len klam, zásterka pre Centrálu, aby nikto neobjavil ich technológie. Ak ste patrili do Centrály, zväčša ste sa z nej nikdy nedostali von a to práve kvôli tomuto.
Takže takto vyzerá sídlo centrálnej moci v Nočných Krajinách. Reese sa na tom nahlas zasmiala. Človek by čakal niečo veľkolepé, nádherné paláce a záhrady, pavlače a stĺpy a nakoniec nádherný vyrezávaný trón. Nuž, jedno im ale uznať musela, ten trón tu naozaj mali.
Pyllip z Juhu, vládca a ochranca Nočných Krajín, kráľ divokého severu od Ylweanu až po Stone, a všetky tie ostatné bezvýznamné tituly, naozaj sedával na tróne. Nebol teda zo dreva, ani nijak vyrezávaný, išlo o monštróznu oceľovú konštrukciu v tvare akéhosi kresla.
V uličke za sebou začula šuchot a ten zvuk ju vytrhol z premýšľania.
"Čo tu robí taká krásna dievčina sama? A o takej hodine?"
Otočila sa a postavila sa tvárou v tvár vyziablemu mužovi so zvrhlým úškrnkom na tvári.
"Nechaj ma na pokoji a ja ti sľúbim, že ťa nezabijem."
Zasmial sa. "Ty? Nebuď smiešna."
"Čo mi chceš?"
"Nič." uchechtol sa a vytiahol krátky meč. Jeho čepeľ sa v nočnej tme zaleskla. "Len si robím svoju prácu."
Reese sa zamračila a poriadne si muža premerala. "Poslali ťa z Rady, že?"
Len oni poznali jej malé tajomstvo, práve preto ju pozvali do Centrály. Síce šlo len o pozvánku, ale nie je radno takéto pozvania odmietať, ak sa chcete dožiť rána.
Odpoveďou jej bol ďalší odlesk oceli a potom už len zbadala, ako sa na ňu muž vrhol. Nadvihla si šaty a vytiahla svoju dýku pripravená na skok.
Muž sa len smial. "Týmto ma chceš zabiť? Naozaj si taká naivná, ako mi povedali."
Do tváre jej stúpala zlosť. "To by si mohli odpustiť. Škoda, že už nebudeš žiť, aby si im to odkázal."
Muž zodvihol ruku s krátkym mečom, v jednom šmahu, no nestihol si ani uvedomiť, čo sa deje, keď minul a zasekol meč do prázdneho vzduchu.
Reese urobila kotrmelec, o niečo sa zavadila a sukňa šiat sa jej pritom roztrhla, postavila sa na nohy, pripravená čeliť ďalšiemu úderu.
Muž vyzeral šokovane, evidentne nečakal, že sa bude tak účinne brániť. Vyskočila do vzduchu, vykopla mu meč z ruky a následne sa mu zavesila okolo pliec, nohy prekrížené na krku a podrezala mu hrdlo.
Skôr než stihol spadnúť na zem, mrštne zoskočila, schmatla mužovu zbraň a pustila sa do behu.
Ak ma tu nájdu, som mŕtva. Ak ma tu nájdu, som mŕtva. Tie slová si opakovala do nekonečna. Nie je čas na žiadne pretvárky, som v tom až po uši. Nesúhlasenie s pravidlami ríše je ťažký zločin, nečudo, že ma dali zabiť. Boli ale hlúpi, ak si mysleli, že ma nejaký pouličný chmuľo zastaví.
Oprela sa o stenu aby nabrala dych. Rozhodla sa, že si dá veci do poriadku, tak schovala mužov krátky meč do pošvy a svojou dýkou si odrezala časť sukne, ktorá bola nenávratne poškodená.
Čoskoro sa dozvedia, že je mŕtvy. Mesto Tieňov mi ide po krku.
Zamierila do ďalšej uličky, načúvala zvuku svojich krokov, ktoré sa odrážali od kovových bytových jednotiek. Našla tú svoju, značka K-215-N a vybehla po schodoch až k dverám.
V návale prudkého šialenstva našla batoh, do ktorého nahádzala všetko, čo jej padlo do ruky. Šaty, hlavne tie teplé, chleba a nejaké koláče zo včera, mešec s mincami a všetko si to vyhodila na plecia. Musela ísť. Najlepšie niekam riadne ďaleko, na sever, do Ylweanu. Mohli by ju aj prijať do miestnej akadémie a priučila by sa niečomu novému.
Práve, keď sa chystala opustiť bytovú jednotku, zbadala v temnom kúte tieň a srdce jej vtedy vynechalo jeden úder. Vytasila svoju dýku a namierila ju tým smerom.
"Kto je tam?"
Tieň vystúpil do svetla a ona spoznala známu tvár. "Johan." hlesla.
Mladý muž sa zasmial. "Kam sa to poberáš, Reese? Ako vidím, máš veľmi naponáhlo, ale myslím, že si nájdeš čas, aby si ma vypočula."
Tereese potriasla svetlými vlasmi, ktoré jej spadali na chrbát ako zlatý vodopád. "Pri všetkých bohoch, Johan, čo tu robíš?"
Mykol plecom. "Prijali ma do Centrály."
Reese bola zmätená. "Áno, ale..prečo?"
Zatváril sa neurčito. "No..kvôli tebe, Reese."
"Kvôli mne?" vyhodila ruky do vzduchu.
"Kvôli tebe." zopakoval. "Počúvaj, je mi to veľmi ľúto, ale požiadali ma, aby som ťa sledoval a podával o tebe informácie."
Reese vyskočila. "Čo si sa zbláznil?! Tak na toto si im pristal? Považovala som ťa za priateľa."
Bola veľmi vytočená a zmätená zároveň. Ešte stále sa triasla od rozčúlenia, kým Johan opäť prehovoril.
"Na nič som im nepristal. Prisahám pri všetkých bohoch, aj pri tých, ktorých nepoznám. Reese, dúfal som, že takto sa s tebou budem môcť spojiť. Som tu preto, aby som ťa varoval."
Musela sa rýchlo nadýchnuť. "Varoval?" Bála sa to opýtať, ale musela. "A pred čím?"
Nie, nehovor mi to, aj tak poznám odpoveď.
Johan ju chytil za plecia a zadíval sa jej do očí. "Pred Radou."
"Neskoro." odsekla. "Dnes sa ma snažil jeden nimi zaplatený zabiť."
Johan si vzdychol. "Dúfal som, že to stihnem. Si v poriadku?"
Stroho prikývla. Potom si spomenula, čo vlastne má na pláne.
"Počúvaj, Johan, naozaj si vážim, že mi chceš pomôcť, ale ja musím preč."
Usmial sa.
"Prečo sa, do všetkých pekiel, usmievaš?" vyhŕkla.
Johan sa usmial ešte viac. "Tým, že som ti pomohol, som tiež zradca. Nie si jediná, kto musí zmiznúť."
Tereese to pochopila. "Tak zmiznime spolu."

Koniec 1. časti...

Veronika Praženkováa ©
Amber Girl ©

V tomto zmysle som možno otravná, ale veľmi si na tom zakladám a veľa to pre mňa znamená. Takžte prosím podrobný komentár o vašich dojmoch, ako sa vám poviedka páčila, či sa tešíte na ďalší diel a aký je váš názor na Johana alebo Reese. Sú vám sympatickí? Prečo áno alebo prečo nie? Atď.
Samozrejme, že prijímam akýkoľvek názor, ale komentáre, ktoré obsahujú len kritiku a navyše od takých, čo nikdy nič nevytvorili a vedia len kritizovať, ignorujem.
A ak píšete komentár typu "super/pekné/páčilo sa mi to/atď.", radšej nepíšte nič, lebo ma tým iba rozčúlite. :D
 

2 people judged this article.

Comments

1 zdenas-world zdenas-world | Email | Web | 20. september 2012 at 19:26 | React

Naozaj pekné;) :) Dokonale popísaný dej. Tereesee aj Johan mi prišli sympatický, ak som to pochopila, sú niečo ako ,,zaľúbenci" len to ešte nepoznali? :D Ukončenie prvej časti pekné, takto sa teším na druhú časť:) Musím pochváliť písanie;) Ty si jediná dievča, (zatiaľ nie spisovateľka) čo sa mi páči a čo si rada prečítam jej výtvory :) Akurát nabudúce prosím dlhšiu časť, mám rada dlhéé čitko :D :D :D Fakt dobré:)

2 Áňa Áňa | 21. september 2012 at 14:54 | React

Pěkně napsané,akorát jsem si to musela zkopčit do googlu překladače abych to přečetla,když jsem Češka :D Ale pěkně napsané :)

3 Amber Girl Amber Girl | Web | 23. september 2012 at 0:12 | React

[2]: No neviem, ja by som ti to moc prekladať neradila, keďže vieme, aký je google translator. :D Preloží aj to, čo tam ani nie je. :D
Ináč ďakujem za pochvalu. :)

4 Smile* Smile* | Web | 23. september 2012 at 12:44 | React

Taky mi trochu dělalo problémy to přečíst ale dala jsem to :) Řeknu ti hodně času mi to zabralo ale stálo to za to,perfektní povídka mně psaní nikdy  vůbec nešlo takže nemůžu ani nic vytknout :) Těším se na další díl!

5 Nikkie Nikkie | Web | 23. september 2012 at 16:25 | React

Keď navštíviš môj blog, môžeš si všimnúť, že je celý totálne prerobený. Prečo? Keď som včera prišla na blog, nefungoval. Nešiel pridať nový článok, ani nič prenastaviť :// Nič som nemohla robiť tak som ho nakoniec zrušila a založila odznova. Trošku som zmenila štýl ale dúfam že ti to vadiť nebude ;)

6 Amber Girl Amber Girl | Web | 23. september 2012 at 20:34 | React

[4]: Tak tvoj komentár ma veľmi potešil. :) Som rada, že si to nevzdala a dotiahla až do konca. :)

7 tropical-summer tropical-summer | 24. september 2012 at 14:49 | React

Pekne napísané :-D

8 su-e su-e | Web | 25. september 2012 at 16:23 | React

ahoj, promiň za reklamu ale nikde jsem neviděla článek pro ně,
jsem Sue
založila jsem si nový blog a budu moc ráda když na něj zavítáš a když se ti bude líbit tak okomentuješ děkuji :)

9 lenka. l honesty.blog.cz l lenka. l honesty.blog.cz l | Email | Web | 21. october 2012 at 9:36 | React

ja tiež veľmi rada píšem a úplne som sa stotožnila nie len s tvojím názorom na dokonalé postavy ale aj s postavou Reese :) Poviedka sa ma hrozne moc páči a ja už sa neviem dočkať na pokračovanie :D Postava Johana mi ale taká sympatická už nepríjde. Neviem prečo -možno je to mojím myslením- ale podľa mňa nie je až taký dobrý ako vyzerá :D :D on určite bude zlý špión :D :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama
Kopírovať len s ikonkou alebo klikateľným odkazom a vždy si najprv pýtajte súhlas.
Poviedky nekopírovať! Maximálne môžete na stránke dať odkaz na môj článok, kde sa poviedky nachádzajú. Za propagáciu som rada, ale kopírovanie z duše nenávidím a takých ľudí okamžite nahlásim! To isté platí aj pre upravované fotky a čokoľvek z My Art → odkaz na článok dať môžete (samozrejme s bannerom/ikonkou) ale kopírovať v žiadnom prípade!
A vždy mi to predom ohláste.